milému a malému Slovensku. Ved čo, keby sa každý rozhodne odísť, kolko ludí by tu zostalo?
A tak stále rozmýšlam čo vlastne chcem robiť. Kedže Stredná umelecká škola nám neposkytla to čo by sme očakávali. Tak sme uvažovali,že ked sa raz stretneme o tých lár rôčkov, kto znás bude účtovník, či ekonóm, alebo krajčír, či odevný grafik. No, bude to zaujímavé vidiet čo všetko sa z nás všetkých stalo. Komu plány vyšli a naopak koho všetko sklamalo a tak nerobí to čo ho baví ale to čo je dosť ohodnotené.
Teraz nám v škole neustále hučia do hlavy : ,,Podajte si prihlášky, švihnite si s tým, ved už nemáte vela času." Trištvrtku ludí z našej triedy na to doslova a do písmena kašle, ved sa im nechce učiť už teraz nietak na nejakéj výške. Našťastie ešteže si všetky plne uvedomujú ,že nebude až také lahke ,či vlastne možno až nemožné najst si prácu. Ved sa na to pozrime, každá každučká firma prepustila ludí, kolko sa len dalo. Nietak ešte aby si zobrali na krk čerstvých maturantov, ktorí sa snažia spamätať zo šoku,že sa musia začat vediet starat o seba, že si treba začať platiť odvody do socialnej či zdravotnej poistovne, a kadečo iné. Nemyslím, že si tu najdem prácu, možno na mesiac, či dva, poprípade tri. Ale čo potom? Potom sa zase pojdem kdesi pásť? A kde? A tak som si podala prihlášku, ved čo, poplatky za prijímacie konanie ma nezabili, a za pokus nič nedám, uvidíme na akéj urovni sú moje vedomosti a či su aspon trochu vhodné na povšimnutie. Ale pracovať? Hmm, neviem čo by som robila. Ved v odbore ktorý zatial ešte študujeme nie je v blízkosti Trenčína nič kde by sme sa mohli uplatniť. Už aj náš veľký odevný závod Ozeta neo a. s. nefunguje. Tam by sme možno našli niečo aj pre nás čo by sme vedeli aspon na akéj takéj urovni robiť. Ale žial, krach je krach. Nič sa nedá robiť. A potom je tu ešte Accord, cha, neverím že by tam niekto z nás šiel dobrovolne. Vydržali sme tam dvakrát dva týždne a stačilo nám. Nik z nás by sa tam dobrovolne nehrnul, vtedy sme tam šli nasilu, ale teraz by to bolo už dobrovolne. Myslím, že by sa tam nik z nás nehrnul. A potom tu už nič nie je, možno niejaké malé krajčírske dielničky, o ktorých sa vlastne ani velmi nehovorí. Avsak stačí otvoriť napríklad týždenník Pardon a tam sa dá niečo objaviť, ale nie vela. Ale tam aj tak chcu len ludí s praxou, nik si nezoberie na krk čerstvého maturanta. A kde máme nabrat dva či tri roky praxe, ked nám nik nedá možnosť niekde ju budovat? Oblečenie sa bude vždy nosiť, nemyslím si že by prišlo obdobie ked bude v móde holé telo. Čiže by sme sa mohli uživiť vždy, ale ťažko je začať.
Povážte, máme možnosť uplatniť sa? Ved nie je ani kde, nebiju sa o nas, nehádaju, nepotrebuju nas. Tak kam sa máme v tomto čase ,, tety svetovej hospodárskej kríze" podiet? Asi len vysoká škola je pre nás riešením. Kiežby nám aspon naše známky pomohli dostať sa niekde, a uplatniť sa možno niekedy raz v živote. Každopádne nás ako končiacich študentov zastihla kríza v tom najnevhodnejšom období.
