Bloghttp://luckazackova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskMilá teta hospodárka kríza (luckazackova)Milá teta hospodárka kríza, prečo si zvítala aj k nám? čo sme ti urobili? Teraz si nám tak velmi sťažila život, ani si nevieš predstaviť. A hlavne nám, ach, čo si teraz počneme? Ved vdaka tebe si ani žiadne zamestnanie nenajdeme. A pritom, učili sme sa najviac ako sa dá, samozrejme nie všetci, len podaktorí, ale to máme všetci pikať za lenivých a nevychovaných študentov? Ved niet práce ani pre tých ktorý ju doteraz mali, tak ako bude pre nás? Nás končiacich školy. Ach, najskôr príde nový peniaz do peňaženky a potom prázdno v peňaženke. Teda v tej mojej sa to zatial až tak neprejavilo, síce tá moja je dodovaná stále tou maminou, ale možno iných zíva väčšmi prázdnotou. Tak a teraz čo? Podaktorí vraveli,že pojdu do Dánska či kde to, oberať jablká či zbierať ležiačky jahody. ,,To by ma nebavilo" zaznela hned moja odpoveď, na ponúkajúci sa nápad od spolužiačky. Poprvé preto,že moja angličtina nestojí ani za pár drobných , nemčina už tobôž za nič. A pracovať od svitu do mrku, to nie je pre mňa. Síce som človek z dediny, a nie je pre mna problém robit rukami, ale toto nie. Aj ked sa náka zaujímavá krajina, iný ludia, iná kultura, nové možnosti. Nie. Ja som verná nášmuThu, 12 Mar 2009 19:12:43 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/186573/Mila-teta-hospodarka-kriza.html?ref=rssMožno Rúfus ma oslovil (luckazackova)Včera som chytila do rúk jeho zbierku Čas planých otázok, s tým, že čo ak by nám ho predsalen dali do maturitného slohu. Človek nikdy nevie. Písal zaujímavo, škoda , či bohužial,že musím povedať, či písal, lebo už nenapíše. Takých básnikov by si svet velmi žiadal. Mne sa páči jednoduchosť a ľahkosť s ktorou sa dalo všetko prečítat a hned pochopiť. Teda, aspon mne sa to tak zdalo. Hneď prvá báseň bola Mimochodom. Najme slová :,,Nemyslím, že som lepší než tí druhí, ked nahmatávam triezvym slovom svet. Nemyslím, že som lepší. Možno iný. Však pútnik tej istej človečej domoviny." Waw, to sú úžasne slová(teda z mojho pohladu). To, že sa ničím nepokladá nad iných, možno len občas si pripadá iným. Ale to si podla mna občas tak pripadá takmer každý z nás. Podla mna mal ťažký život, ale čo už, to už ja nezmením. Velmi krásna mi príde aj reprodukcia žalmu Z hlbokosti volám k tebe, ktorú nazval Žalmy I. ,,Tak volá do hory bolesť a seje kvety. ten spôsob pokory poznajú už len svätí. Takáto pokora na ľudské srdce padne, len ak je srdce vysoko, alebo celkom na dne." Úžasné, krásne, fascinujúce... pravda. Zaobalení v pokore sme jedine ked už nevládzeme anilen klačat preTue, 10 Mar 2009 18:55:36 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/186336/Mozno-Rufus-ma-oslovil.html?ref=rssPeter a Lucia, Igor a Eva (luckazackova)Tieto dve diela sú v celku dosť známe, teda ak ste štvrtákmi na strednej alebo sa zaujímate o vojnovú prózu, slovenskú či už  inokrajinnú. Jedno dielo napísal Romain Rolland a druhé Rudolf Jašík. Obidve sú o láske a samozrejme o vojne. Avšak je tu pár rozdielov. Petra a Luciu spojilo metro, ak si dobre pamätám, mali sme ukážku v učebnici, do detailov opísané ako sa chytil omylom jej ruky, v natrieskanom metre, no toto sa stáva aj v dnešnej dobe, či už v autobuse, vlaku alebo metre( sice tým som ešte nikdy nešla). Mne sa to stalo napríklad raz v autobuse. Piatok, pravý obed a intrácke deti sa sťahuju na dva dni domov. Natrieskaný autobus samozrejme ako vždy. Chudák chlapec ako sa ma potom hanbil ked sa omylom chytil  mojej ruky, bola to len náhoda a o pár minut si to zase zle vypočítal a zase sa chytil mojej ruky, to už sme obaja nevydržali a začali sme sa na sebe smiať. A ked vystupoval povedal mi prepáč, ahoj. Takto maju vyzerat u mna správny chalani, no ale chcela som hovoriť o niečom inom. Peter a Lucia zomreli spolu, pár minut predtým si slúbili vernosť a lásku, a jeden v náručí druhého zomreli. Koniec sa mi smutne čítal. Ale bolo zaujímavé ako sa ich láska:) pomaly krokSat, 28 Feb 2009 17:10:44 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/184973/Peter-a-Lucia-Igor-a-Eva.html?ref=rssMalá mama (luckazackova)Dnes som bola na svadbe,tento rok už štvrtá. S toho dve ako keby sa diali len z dôvodu toho ,,dačoho"malého a nevinného čo rástlo pod srdcom týchto mladých dievčat. Fascinujeme ma to, neviem či to mam nazvať pokazeným životom, to asi nie, ved ma dieťa to je požehnaným nie pokazeným. Práveže na svete je tolko ludí čo by chcelo mať bábätko no nemôže, ale je vela aj takých čo nechcú a majú. A potom to dopadne asi tak,že za dva či tri mesiace sa zorganizuje svadba, samozrejme už z dostatočne velkým bruchom na to aby bolo vidno ,že týto dvaja mladí sa zase niekam príliš ponáhlali, a tak treba zorganizovať svadbu aby neboli zase v dedine klebety typu :,, Slobodná mama" atd. Ale síce ak sa to dá nazvať toto je ten lepší spôsob. Tým horším je, že si to malé nevinné dajú doslova a do písmena zabiť. Ved ako inak to mam nazvať. Ved či už je to dieťa eštelen v ,,bruchu" alebo už na svete, aký je rozdiel v tom,že vlastná matka, dá súhlas na to aby jej to dieťa zabili. Je to smutné, že to dokážeme, že dokážeme zabiť dieťa, svoje vlastné dieťa. Na svete sú tak hlúpy ludia, ved čo by iný dali za to, aby ho mali, a iný ho zabijú. Ako sa asi cíti to malé dieťa ked ide na rozsudok smrti? TaktoSat, 21 Feb 2009 17:28:15 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/184046/Mala-mama.html?ref=rssIba dážď (luckazackova)Poznáte pieseň ,,Milosť už prší, už prší,už prší, milosť už prší ako jarný dážď milosť už prší na každého z nás.Hej hou príjmam tvoju lásku,hej hou príjmam tvoju moc,... hej hou túžim spievať tebe na veky..." Hmm, tak táto báseň ma napadla vdaka tejto piesni, vždy ked ju spievame predstavujem si ako naozaj prší ,,ten" milostivý dážd. Ked som bola malá,mala som taký malý červený dáždnik kockovaný. A vždy ked pršalo obula som si svoje malé červene čižmičky a ,,lietala" som s  tým malým kockovaným daždnikom po dvore. No koľko radosti z dažda. No a potom tie teploty... ale čo už, asi to vtedy stálo za to. Ved poskakovať medzi kvapkami, to vie toľko radosti narobiť, a ja som ju veru s tejto činnosti mala. Aj teraz mam rada dážd, no samozrejme len do istej miery, bez bleskov a hromov, tichý krásny jarný či letný dážd, úžasné, zmyje to všetok prach s ciest a okien, dokonale to prefiltruje vzduch, čo viac si môžeme priať?  Ale aj sneh je zaujímavý, ten mam tiež rada. Dá sa s neho všeličo vyčarovať. A aj deti s neho majú velikánsku radosť, ja som sa vedela aj lyžovať, volakedy samozrejme. A teraz neviem či by ma niekto na ne postavil, zomrela by som od strachu.Tue, 17 Feb 2009 20:53:36 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/183587/Iba-dazd.html?ref=rssnechoď ešte (luckazackova)Zatvor oči,nech sa Zem točí, zatvor oči, ako to Boh dal. Zatvor oči skry slzy, mne srdce v záchvate plaču prestáva tĺcť. Tak zatvor oči, spi kásny sen, oblohu pretne krásny blesk a ty čakáš kedy si príde anjel pre teba. A ked príde ty zatvoríš oči a pery šepnú mi ,,Zbohom". Viem,že dobre ti už bude, že budeš čakať na mňa a strážiť ma s anjelom. Ale. Ved ešte máš čas. Iba zatvor oči a spi krásny sen. Ved ešte raz príde prázdna chvíla ujsť Zatvor oči nech sa zem točí, Zatvor oči, ako to Boh chcel. Zatvor oči skry slzy, mne srdce v záchvate plaču prestáva tĺcť. Tak zatvor oči, spi kásny sen, Ved ešte máš čas. Nehccem ešte teraz počuť tvoje ,,zbohom" chcem s tebou sa smiať, radosť rozdávať, nechcem za tebou plakať, nechcem bolesť za tebou cítiť, tak deduško môj zlatí, nezomieraj ešte, neodchádzaj ešte, ja nechcem ešte za tebou plakať, chcem sa len smiať a hrať, nechcem plakať. Ešte chvilu prosím vytrvaj, aj ked v bolesti, len prosím ešte nechoď preeeč. Ved ešte raz príde prázdna chvíla újsť. Tak zatvor oči, nech sa Zem točí, tak zatvor oči ako to Boh chcel,Zatvor oči skry slzy,mne srdce v záchvate plaču prestáva tĺcť. Tak prosím, deduško moj milovaný postoj,počkaj chviločku malúMon, 16 Feb 2009 18:48:14 +0100http://luckazackova.blog.sme.sk/c/183401/nechod-este.html?ref=rss