po kroku rozvíjala, nenásilne, nehladiac na to čo sa okolo nich dialo (teda bombardovanie Paríža). Zomreli v láske. Igor a Eva, to sú zase postavy s knihy Námestie svätej Alžbety. Opäť sa stretali v kostolnej veži (Peter a Lucia sa tiež stretali v chráme), chudera Eva aká bola zronená s toho že musí nosiť Dávidovú hviezdu. Ich láska sa tiež medzi nimi rozlievala pomaly ako mliečna dráha po oblohe. No a Eva nakoniec zomrela, sama, bez Igora. Vrel v nej materinský cit a vo chvili ked odtrhli malé dieťa od matky, dieťa zastrelili a Eva samozrejme musela hned zobrat nohy na plecia a bežať k nemu ( vela aby bolo takých aj v dnešnej dobe keby sa niečo stalo, ale samozrejme aj vela takých ktoré by to nedokázali. Zomrela, a sama bez Igora, a hmm, láska sa tak rýchlo rozpadla,ale ja byť Igorom som na nu hrdá.
Peter a Lucia, Igor a Eva
Tieto dve diela sú v celku dosť známe, teda ak ste štvrtákmi na strednej alebo sa zaujímate o vojnovú prózu, slovenskú či už inokrajinnú. Jedno dielo napísal Romain Rolland a druhé Rudolf Jašík. Obidve sú o láske a samozrejme o vojne. Avšak je tu pár rozdielov. Petra a Luciu spojilo metro, ak si dobre pamätám, mali sme ukážku v učebnici, do detailov opísané ako sa chytil omylom jej ruky, v natrieskanom metre, no toto sa stáva aj v dnešnej dobe, či už v autobuse, vlaku alebo metre( sice tým som ešte nikdy nešla). Mne sa to stalo napríklad raz v autobuse. Piatok, pravý obed a intrácke deti sa sťahuju na dva dni domov. Natrieskaný autobus samozrejme ako vždy. Chudák chlapec ako sa ma potom hanbil ked sa omylom chytil mojej ruky, bola to len náhoda a o pár minut si to zase zle vypočítal a zase sa chytil mojej ruky, to už sme obaja nevydržali a začali sme sa na sebe smiať. A ked vystupoval povedal mi prepáč, ahoj. Takto maju vyzerat u mna správny chalani, no ale chcela som hovoriť o niečom inom. Peter a Lucia zomreli spolu, pár minut predtým si slúbili vernosť a lásku, a jeden v náručí druhého zomreli. Koniec sa mi smutne čítal. Ale bolo zaujímavé ako sa ich láska:) pomaly krok
